Každý z nás občas zažije chvíľu, kedy potrebuje opraviť alebo rovno vyrobiť drevený predmet. Či ste amatér alebo profesionál, vždy sa hodí poznať prácu s týmto prírodným materiálom. Drevo je vďačná surovina, ktorá sa dá navyše ľahko kombinovať aj s inými materiálmi a potom môžu vzniknúť rôznorodé užitočné predmety. Pozrime sa, aké existujú najčastejšie drevené spoje a aké lepidlo na ne použiť vonku aj vo vnútri.
Pokiaľ potrebujete spojiť dva drevené prvky, ktoré chcete ešte ďalej opracovávať, ponúka sa ako najvhodnejšia metóda lepenia dreva. Dosiahnete trvalý spoj, a navyše lepidlo môžete rezať a obrusovať. Zároveň týmto spôsobom vytvoríte neviditeľné a estetické spoje. Využijete ho napríklad pri výrobe hudobných nástrojov alebo lepení okrasných líšt. Metóda lepenia dreva umožňuje vyrábať široké plochy ako napríklad dosky stolov z menších kusov.
Majte na pamäti, že zlepené kusy už nemožno rozobrať. Iba pri použití glejového lepidla je možné kusy opäť oddeliť.
Pri lepení dreva si treba uvedomiť, aké chcete lepiť. Kus od kusu sa môže líšiť. Zo savého prírodného dreva sa po nalakovaní stane materiál nesavý, vyžadujúci iný druh lepidla. Dôležitú úlohu zohráva aj teplota v miestnosti. Ideálna je izbová, ale spravidla si vystačíte s 10 °C a viac.
Pri rozhodovaní hrá úlohu aj vlhkosť priestoru, kam výrobok následne umiestnite. Označenie lepidiel D2, D3, D4 určuje odolnosť proti vlhkosti.
Anatomická stavba dreva ovplyvňuje spôsob spojenia a následnú pevnosť lepenia. Podľa smeru vlákien rozlišujeme priečny spoj, hviezdicovitý, rovnobežný, čelný a skosený. Najviac využívané sú spoje s rovnobežným a hviezdicovitým usporiadaním vlákien na styčných plochách. Vzhľadom na hladké plochy nevsakujú lepidlo a vytvárajú tak hladký spoj.
Lepenie priečnych vlákien vyžaduje väčší tlak na spoj, vzhľadom na to, že sa vlákna dotýkajú len bodovo prekrižovaním letokruhov. Správne lepený spoj a vhodne zvolené lepidlo prevyšuje za bežných podmienok šmykovú pevnosť dreva, ktorá sa priemerne pohybuje medzi 5 a 11 MPa.
Akonáhle priložíte lepené drevá k sebe, je vhodné na ne vytvoriť tlak napríklad stolárskymi svorkami. Zamedzíte tak, aby sa zlepované predmety posunuli. Lepidlo následne môže vyplniť každú medzeru spoja.
Pokiaľ sa vytlačí časť lepidla von, utrite ju jednoducho handrou. Polyuretánové lepidlo sa objaví až po nejakej dobe v podobe peny. Počkajte, kým trochu stvrdne, a následne ho odrežte nožom alebo dlátkom. Pokiaľ ho necháte stvrdnúť veľa, odstránenie býva ťažšie.
Pre spojenie dvoch drevených prvkov existujú aj ďalšie možnosti v podobe skrutiek, klincov a skrutiek. Vrty sa vyrábajú najčastejšie z ocele a ich spojenie s drevom nevyžaduje špeciálne vybavenie. Pri spájaní klince by mali byť zatĺkané pod uhlom, nie kolmo do dreveného prvku. Vďaka tomu dochádza k zbiehaniu spojovacích prvkov a spevneniu spoja. Tento spôsob však nepatrí k tým estetickým.
Skrutky patria ku kovovým spojovacích prvkom a jedná sa odpojiteľné spoje. Vlákna sú síce viditeľné, ale hlavičky zakryté alebo esteticky upravené. Z toho dôvodu sa tento spôsob spojenia volí častejšie ako klince.
